2024 Autor: Kevin Dyson | [email protected]. Naposledy zmenené: 2023-12-16 23:47
Závislá porucha osobnosti (DPD) je jednou z najčastejšie diagnostikovaných porúch osobnosti. Spôsobuje pocity bezmocnosti, podriadenosti, potreby byť postarané a neustáleho uisťovania a neschopnosť robiť každodenné rozhodnutia bez nadmerného množstva rád a uisťovania od ostatných.
Táto porucha osobnosti sa vyskytuje rovnako u mužov aj žien a zvyčajne sa prejaví v mladej dospelosti alebo neskôr, keď sa vytvoria dôležité vzťahy medzi dospelými.
Aké sú príznaky DPD?
Ľudia s DPD sa stávajú emocionálne príliš závislí na iných ľuďoch a vynakladajú veľké úsilie na to, aby sa im páčili. Ľudia s DPD majú tendenciu prejavovať núdzne, pasívne a lipné správanie a majú strach z odlúčenia. Medzi ďalšie bežné charakteristiky tejto poruchy osobnosti patria:
- Neschopnosť robiť rozhodnutia, dokonca ani každodenné rozhodnutia, ako napríklad čo si obliecť, bez rady a uistenia ostatných
- Vyhýbanie sa zodpovednosti dospelých pasívnym a bezmocným správaním; závislosť na manželovi alebo priateľovi pri rozhodovaní, ako napríklad kde pracovať a bývať
- Intenzívny strach z opustenia a pocit devastácie alebo bezmocnosti, keď sa vzťah skončí; osoba s DPD sa často presunie priamo do iného vzťahu, keď jeden skončí.
- Precitlivelosť na kritiku
- Pesimizmus a nedostatok sebavedomia vrátane presvedčenia, že nie sú schopní sa o seba postarať
- Vyhýbanie sa nesúhlasu s ostatnými zo strachu zo straty podpory alebo súhlasu
- Neschopnosť začať projekty alebo úlohy z dôvodu nedostatku sebadôvery
- Ťažko byť sám
- Ochota tolerovať zlé zaobchádzanie a zneužívanie od iných
- Umiestňovanie potrieb svojich opatrovateľov nad ich vlastné
- Sklon k naivite a fantazírovaniu
Čo spôsobuje DPD?
Hoci presná príčina DPD nie je známa, s najväčšou pravdepodobnosťou zahŕňa kombináciu biologických, vývojových, temperamentných a psychologických faktorov. Niektorí vedci sa domnievajú, že autoritársky alebo prehnane protektívny rodičovský štýl môže viesť k rozvoju závislých osobnostných čŕt u ľudí, ktorí sú náchylní na túto poruchu.
Ako sa diagnostikuje DPD?
Diagnóza DPD sa musí odlíšiť od hraničnej poruchy osobnosti, pretože tieto dve majú spoločné symptómy. Pri hraničnej poruche osobnosti človek reaguje na strach z opustenia pocitom zúrivosti a prázdnoty. S DPD osoba reaguje na strach podriadenosťou a hľadá iný vzťah, aby si udržal svoju závislosť.
Ak je prítomná väčšina alebo všetky (uvedené) symptómy DPD, lekár začne s hodnotením dôkladnou lekárskou a psychiatrickou anamnézou a možno aj základným fyzickým vyšetrením. Hoci neexistujú žiadne laboratórne testy na špecifickú diagnostiku porúch osobnosti, lekár môže použiť rôzne diagnostické testy, aby vylúčil fyzické ochorenie ako príčinu symptómov.
Ak lekár nezistí žiadny fyzický dôvod symptómov, môže danú osobu poslať k psychiatrovi, psychológovi alebo inému zdravotníckemu odborníkovi vyškolenému na diagnostiku a liečbu duševných chorôb. Psychiatri a psychológovia používajú špeciálne navrhnuté nástroje na rozhovory a hodnotenie na hodnotenie osoby na poruchu osobnosti.
Ako sa lieči DPD?
Ako je to v prípade mnohých porúch osobnosti, ľudia s DPD vo všeobecnosti nevyhľadávajú liečbu samotnej poruchy. Skôr by mohli vyhľadať liečbu, keď sa problém v ich živote – často vyplývajúci z myslenia alebo správania súvisiaceho s poruchou – stane ohromujúcim a už nie sú schopní sa s tým vyrovnať. Ľudia s DPD sú náchylní na rozvoj depresie alebo úzkosti, čo sú symptómy, ktoré môžu jednotlivca podnietiť, aby vyhľadal pomoc.
Psychoterapia (druh poradenstva) je hlavnou metódou liečby DPD. Cieľom terapie je pomôcť osobe s DPD stať sa aktívnejšou a nezávislejšou a naučiť sa vytvárať zdravé vzťahy. Krátkodobá terapia so špecifickými cieľmi je uprednostňovaná, ak je zameraná na zvládanie správania, ktoré narúša fungovanie. Často je užitočné, aby terapeut a pacient spoločne venovali pozornosť úlohe terapeuta, aby rozpoznali a riešili spôsoby, ktorými si pacient môže vytvoriť rovnaký druh pasívnej závislosti v liečebnom vzťahu, ku ktorému dochádza mimo liečby. Špecifické stratégie môžu zahŕňať tréning asertivity, ktorý pomôže osobe s DPD rozvíjať sebadôveru a kognitívno-behaviorálnu terapiu (CBT), aby pomohla niekomu vytvoriť nové postoje a perspektívy o sebe vo vzťahu k iným ľuďom a skúsenostiam. Zmysluplnejšia zmena v štruktúre osobnosti niekoho sa zvyčajne dosahuje prostredníctvom dlhodobej psychoanalytickej alebo psychodynamickej psychoterapie, kde sa skúmajú rané vývojové skúsenosti, pretože môžu formovať formovanie obranných mechanizmov, štýlov zvládania a vzorcov pripútanosti a intimity v blízkych vzťahoch.
Lieky možno použiť na liečbu ľudí s DPD, ktorí tiež trpia súvisiacimi problémami, ako je depresia alebo úzkosť. Samotná medikamentózna terapia však zvyčajne nerieši hlavné problémy spôsobené poruchami osobnosti. Okrem toho by sa lieky mali starostlivo monitorovať, pretože ľudia s DPD sa na nich stávajú závislými alebo zneužívajú niektoré lieky na predpis.
Aké sú komplikácie DPD?
Ľudia s DPD sú vystavení riziku depresie, úzkostných porúch a fóbií, ako aj zneužívania návykových látok. Sú tiež vystavení riziku zneužitia, pretože môžu zistiť, že sú ochotní urobiť prakticky čokoľvek, aby si udržali vzťah s dominantným partnerom alebo autoritou.
Aký je výhľad pre ľudí s DPD?
Vďaka psychoterapii (poradenstvu) sa mnohí ľudia s DPD môžu naučiť, ako robiť vo svojom živote nezávislejšie rozhodnutia.
Dá sa DPD predchádzať?
Hoci prevencia poruchy nemusí byť možná, liečba DPD môže niekedy umožniť osobe, ktorá je náchylná na túto poruchu, naučiť sa produktívnejšie spôsoby riešenia situácií.
Vývoj štruktúry osobnosti je zložitý proces, ktorý začína už od útleho veku. Psychoterapia zameraná na modifikáciu osobnosti môže byť úspešnejšia, keď sa začne včas, keď je pacient vysoko motivovaný k zmene a keď medzi terapeutom a pacientom existuje silný pracovný vzťah.
Odporúča:
Disociatívna porucha identity (porucha viacerých osobností): príznaky, symptómy, liečba
Disociatívna porucha identity (predtým známa ako viacnásobná porucha osobnosti) sa považuje za komplexný psychologický stav, ktorý je pravdepodobne spôsobený mnohými faktormi vrátane ťažkej traumy v ranom detstve (zvyčajne extrémne, opakované fyzické, sexuálne alebo emocionálne zneužívanie).
Hraničná porucha osobnosti (BPD)
Hraničná porucha osobnosti (BPD) je závažné duševné ochorenie. Zvyčajne to začína v neskorých tínedžerských rokoch alebo na začiatku 20. rokov. Má to viac žien ako mužov. Nie je známa žiadna príčina, ale verí sa, že ide o kombináciu spôsobu, akým je budovaný váš mozog, a vecí, ktoré v živote zažívate.
Schizoidná porucha osobnosti Symptómy, príčiny, liečba
Čo sú poruchy osobnosti? Ľudia s poruchami osobnosti majú dlhodobé vzorce myslenia a konania, ktoré sa líšia od toho, čo spoločnosť považuje za bežné alebo normálne. Nepružnosť ich osobnosti môže spôsobiť veľké utrpenie a môže zasahovať do mnohých oblastí života, vrátane sociálneho a pracovného fungovania.
Duševné zdravie: Paranoidná porucha osobnosti
Paranoidná porucha osobnosti (PPD) je jednou zo skupiny stavov nazývaných poruchy osobnosti „skupiny A“, ktoré zahŕňajú zvláštne alebo výstredné spôsoby myslenia. Ľudia s PPD tiež trpia paranojou, neutíchajúcou nedôverou a podozrievavosťou druhých, aj keď nie je dôvod byť podozrievavý.
Hraničná porucha osobnosti vs. bipolárna porucha
Hraničná osobnosť a bipolárna porucha: Tieto dve poruchy sú často zamieňané. Obaja majú príznaky impulzívnosti a zmeny nálady. Ale sú to rôzne poruchy a majú rôzne spôsoby liečby. Bipolárna porucha Bipolárna porucha, známa aj ako maniodepresia, spôsobuje zmeny nálady, energie a schopnosti fungovať počas dňa.